Na 11. jarných BJD vystúpi basgitarový boh Stanley Clarke

Marian Jaslovský, Aktuality.sk, 4. 2. 2019

V roku 2008 sa Bratislavské jazzové dni prestali spájať s jesenným chladom, pretože dostali svoj jarný variant – Jarné BJD. Tento rok sa budú konať jedenástykrát, pretože v roku 2014 sa neuskutočnili. Hviezdou tohoročných Jarných BJD bude jeden z najuctievanejších bohov basového panteónu, Stanley Clarke.

Kontrabasisti či basgitaristi málokedy mávali frontmanské ambície. Basa tvrdila muziku, vytvárala – v závislosti od štýlu – pulz, riff, groove, či ísť si samostatné linky, kde-tu aj sólo zaznelo (hlavne v jazze), ale jej historickou úlohou bolo slúžiť.

Jedným z prvých basgitaristov, ktorí svoj nástroj úplne emancipovali, bol Stanley Clarke (1951). V dvanástich rokoch prešiel z huslí na kontrabas, lebo mal na husle mal príliš veľké ruky. Po univerzitných štúdiách na Philadelphia Academy of Music sa ako dvadsaťročný presťahoval do New Yorku, kde mu hádzali lano velikáni ako Pharoah Sanders, Stan Getz, Dexter Gordon, Art Blakey, Gil Evans, Mel Lewis či Horace Silver. Slušné portfólio pre mladíka po dvadsiatke, čo poviete?

Z kariéry nádejného sidemana, teda sprevádzača, ho však, na jeho aj naše veľké šťastie, vytiahol Chick Corea, ktorý ho v roku 1973, ako 22-ročného, angažoval vo svojej skupine Return To Forever. S ňou menil sound doby a spoluvytváral celú jednu fascinujúcu éru, v ktorej sa masovej popularite tešil náročný explozívny žáner fusion, u nás nazývaný aj jazz rock. Keďže mal aj skladateľské ambície, už v 70. rokoch naštartoval Clarke svoju sólovú kariéru, v ktorej sa začal objavovať aj soul a funk a toto smerovanie potvrdil neskôr kolaboráciou s Georgem Dukeom, s ktorým nahral tri albumy (v jeho sólovej diskografii napočítame 23 albumov).

V čase svojej najväčšej sólovej slávy Stanley Clarke vytváral aj históriu Bratislavských jazzových dní, lebo bol jedným z prvých naozaj hvieznych amerických umelcov, ktorí na festivale vystúpili. „Clarkovo vystúpenie bolo naozajstným show so všetkým, čo k tomu patrí,“ opísal som tento koncert v knihe Jazzáky. „Mnohí uvedomili, že to s tými džezovými dňami to nie je len tak a že sa zrodil vážny festival. Nebol to jazz, aký by chceli konzervatívni poslucháči alebo ctitelia európskej hĺbavosti, napokon, Clarke s kapelou hrali aj vtedy aktuálny hit Born In USA od Brucea Springsteena, ale už pri všeobecnom nadšení a standing ovation sa ukázalo, že návštevníci BJD sú publikum, ktoré skrátka k fusion, funku a podobným generátorom energie inklinuje. V rámci show Clarke pozýval na pódium dobrovoľníkov, ktorí by si s ním chceli zahrať na basovej gitare. Odhodlal sa i Juraj Griglák a možno i toto vystúpenie mu pomohlo etablovať sa i v očiach širokého publika. Majster totiž jeho slapingové sólo komentoval „He’s very good“, čím mu, dvadsaťdvaročnému mladíkovi, dal mimoriadne vysoký rating.“ Všimnite si, že Griglák mal presne toľko rokov, ako Clarke, keď nastupoval do Return To Forever.

Clarke bol súčasťou alebo spoluiniciátorom mnohých zaujímavých superkapiel, a jednu z nich sme privítali aj na BJD v roku 2008, kapelu troch basgitaristov – Stanleyho Clarkea, Marcusa Millera a Victora Wootena (s rytmikou samozrejme). Poslednýkrát zatiaľ hral so skupinou The Stanley Clarke Band v Bratislave pred dvoma. Na Jarných BJD predstavia úplne čerstvý album The Message.

Jarné Bratislavské jazzové dni, ktoré sa budú konať 25. 4. 2019 v Ateliéri Babylon, budú mať v tomto roku len tohto jednu účinkujúcu kapelu, ale zároveň štyri hviezdy. Stanley Clarke Band má totiž v zostave výnimočné osobnosti a mladých ľudí: Beka Gochiashivili je dvadsaťdvaročný (to už nemôže byť náhoda!) klavirista, fascinujúci talent z gruzínskeho Tbilisi. Mike Mitchell (bicie) má 25 rokov, na bicích začal ako dvojročný a hral s ľuďmi ako Herbie Hancock, Kamasi Washington, Christian McBride, Chrisette Michele, Bob Mintzer a mnohými ďalšími, vydal album pod producentským menom Blaque Dynamite. Kapela hrá, ako sa na Američanov patrí, s dvoma klávesistami. Tie druhé bude obsluhovať Cameron Graves (36), výnimočný talent, ktorý tiež hral s Kamasi Washingtonom  a má vlastné projekty s vysokým kreditom. Patrí do generácie, ktoré búrajú staré hranice a budujú nové stavby. Podľa magazínu Rolling Stone je to „klavirista na párty na konci vesmíru, zachytávajúci vplyvy Johna Coltranea, J Dilla, či Meshugga a priestor za nimi.“

© 2019 jarnejazzaky.sk