2013: Incognito zaplavilo jarné Jazzáky dobrou náladou

I napriek enormnému úsiliu sa rozdivočenému Dunaju nepodarilo odplaviť bratislavskú Inchebu niekam do dolnej zeme, takže v stredu 5. júna si mohli priaznivci dobrej hudby prísť vychutnať ďalší ročník jarného vydania Bratislavských jazzových dní. Nuž, poďme sa pozrieť, ako bolo.

Oproti minulému roku sa podujatie presunulo v rámci komplexu do haly C. Hneď po vstupe do areálu príjemne prekvapil solídny catering s širokou ponukou jedál i nápojov. Osobne ma to, ako pravého Slováka telom i dušou, automaticky vtiahlo k výbehu s pivom a párkami, kde som počas nasledujúcich hodín preinvestoval nejaký ten dukát. Ale o tom potom. S novými priestormi si usporiadatelia dali kus práce, takže hala C dostala i napriek svojej veľkosti komorný a elegantný dizajn.

Čo sa samotnej hudby týka, na nikoho a na nič sa nečakalo. Presne podľa avizovaného programu, s úderom siedmej hodiny večernej na pódiu odštartoval otvárací koncert – Peter Lipa s kapelou. Hlavný organizátor podujatia, guru jazzového života v Bratislave a zároveň čerstvý jubilant (Lipa minulý týždeň oslávil 70te narodeniny) predstavil svoj posledný štúdiový počin s názvom Lipa 68. Speváka na pódiu doplnila veľmi solídna kapela v zostave Peter Lipa ml. (klávesy), Robo Rist (bicie), Michal Šimko (basa), Michal Žáček (saxofón). Novú dosku reprezentovali piesne v anglickom jazyku, ako Water in my shoes či Ghost, ale i viacero kusom v rodnej reči, spomeňme Stromy sa ľúbia postojačkyČo mám rád či Kam zmizne svetlo. Lipa si i napriek pribúdajúcim rokom drží vysoký štandard, jeho kapela šliape na výbornú. Novým skladbám nechýba náladovosť, hĺbka ani onen povestný humor v textovej stránke, takže otvárací koncert bol nanajvýš príjemným a nenúteným predkrmom. Spomeňme, že za asistencie Milana Lasicu, Jána Štrassera a Matúša Jakabčica došlo i na krst novej knihy z dielne prvých dvoch  menovaných – Džez nás každodenný daj nám dnes.

Vystúpenie s poradovým číslom dva patrilo mladej Američanke čokoládovej pleti s pútavým menom Butterscotch. Dievčina má v ústach snáď 6-gigový hudobný softvér! Butterscotch je skvelá speváčka, skladateľka, hudobníčka a okrem iného i majsterka západného pobrežia Spojených štátov v beat-boxe. Vo svojom mladom veku si už strihla spolupráce s takými menami ako Chick Corea, Bobby McFerrin, Stanley Clarke, Marcus Miller a mnoho iných. Na pódiu sa popri nej predstavil i perkusionista Rhani Krija, basák Claus Fischer a saxofonista Magnus Lindgren. Butterscotch sa počas vyše hodinového setu uviedla nu-jazzovým prejavom spájajúcim R´n´B, hip-hop či soul s tradičnými jazzovými štandardmi. Dievča si získalo publikum jednak fantastickým beat-boxom, jednak zamatovým černošským spevom a v neposlednom rade i nevtieravým vtipom a charizmou. Jazzoví puristi v zadných radoch hádam trocha krútili hlavami, no faktom zostáva, že Butterscotch skutočne rozpálila bratislavské obecenstvo a pred posledným koncertom navodila skvelú atmosféru.

Pocta hlavného koncertu tento rok padla na plecia britskej funkovej legend Incognito. Incognito patria spolu s Jamiroquai k najslávnejším predstaviteľom žánru už vyše 30 rokov. Vzrušenie v sále vystúpilo na maximum a pod pódiom sa hneď po niekoľkých taktoch vytvoril veľmi solídny kotol tancujúcich. Lenže. Ako to už býva, i tú najlepšiu kapelu dokáže potopiť technika. Od začiatku do konca koncertu hudobníkov sprevádzali technické problémy, výmeny mikrofónov a neustála korešpondencia so zvukármi. Kde-tu v skladbách zanikali sóla či vokály, zo situácie boli zjavne nervózni i sami muzikanti. Napriek tomu treba povedať, že kapela sa s problémami vyrovnala nanajvýš profesionálne. 11-členný ansámbel podal výborný oduševnený výkon. S každou ďalšou technickou neplechou akoby vzrástla i podpora publika. Vyčnievali obzvlášť skvelé výkony vokalistiek Natalie Williams a Vanessy Haynes. Kapela postavila hitový repertoár absorbujúci okrem funky a jazzu i pop, R´n´B či disco.

Ako teda zhodnotiť podujatie? No. Čo sa týka dramaturgie, festival nadviazal na posledný ročník. Fanúšikovia tradičnejších jazzových žánrov zrejme ostali nenasýtený, gro programu opäť zabralo funky a pridružené štýly. Jednotlivým koncertom však nechýbala kvalita, publikum výborne reagovalo, podujatie sa nieslo v skvelej nálade. Uvidíme, čo pripravia Jazzáky na jeseň. Možno, že dôjde i na viacej onoho jazzu.

Miroslav Bachura
Foto: Rudolf Baranovič

© 2019 jarnejazzaky.sk | vytvoril vojtyla.sk